Ešte pred desiatimi rokmi bolo kacírstvom povedať, že svetová ekonomika nebude najbližšie roky len rásť. No dnes sa zdá, že pre súčasné generácie bude platiť, že deti budú chudobnejšie ako ich rodičia. Následok nebude len ekonomický.

Dve tretine ľudí sú na tom horšie

Americká konzultačná spoločnosť McKinsey & Co. prednedávnom zverejnila report porovnávajúci čistý príjem ľudí v 25 rozvinutých krajinách sveta. Zistili, že až dve tretiny obyvateľov malo v roku 2014 nižší príjem ako v roku 2005.

Situácia v predchádzajúcej dekáde bola úplne odlišná. Medzi rokmi 1993 až 2005 sa nižší príjem týkal iba dvoch percent populácie. Ľudstvo si užívalo plody globalizácie, avšak s finančnou krízou sa odhalil nový strašiak, ktorý môže na dlho ukončiť obdobie neustáleho rastu.

Ľudstvo prejedlo svoju budúcnosť

Týmto strašiakom sa stal dlh. Dlh, ktorý ak je minutý správne, pomáha zvýšiť ekonomický rast. No ak je minutý nesprávne, jeho splátky odoberajú čoraz väčšiu časti príjmu spoločnosti.  Ak je dlh príliš veľký, nedá sa splácať a prichádza finančná kríza. Tento bod ľudstvo pred pár rokmi dosiahlo.

Princípom dlhu je, že spotrebujeme teraz, pričom budeme splácať neskôr. Súčasná spotreba na úkor budúcej. Spotreba staršej generácie na úrok mladšej. A to všetko za pomoci vlád a bankárov, ktorých jediným riešením dlhovej krízy je ešte viac dlhu.

shutterstock_363260324

Riešením je totalita

V podobnej situácii sa svet nenachádzal už 80 rokov – od Veľkej hospodárskej krízy. A vtedy bol jediným riešením socializmus – americký v podobe Roosveltovej doktríny a nemecký či japonský v podobe fašizmu. Jednoducho, keď prichádza do tuhého, ľudia sú ochotní obetovať svoju slobodu.

A socializmus nie je len o obetovaní slobody. S ňou prichádza aj strata produktivity. Socializmus nakoniec prinesie väčšiu skazu, akú chcel pôvodne riešiť.

A pritom paradoxne, za súčasné problémy môže práve on. Svetovú politiku ovláda skrytý socializmus, keď vlády nepriamo zadlžujú svojich občanov, aby sa im zapáčili, a držia pri živote skrachované banky zo strachu pred ich hnevom. Obetujú tých, čo produkujú, kvôli tým, čo spotrebovávajú.

Európska totalita po novom

Tento krát má európsky socializmus novú tvár. Je zahalený dobre znejúcimi frázami o solidarite, pomoci a štedrých finančných dotáciách. V konečnom dôsledku však cieli to, čo každý socializmus pred ním – viac moci na úkor svojich občanov.

Sotva to povedal niekto jasnejšie ako prezident Európskej komisie Juncker: „ .. väčšina ľudí nerozumie, čo bolo rozhodnuté, a tak pokračujeme krok za krokom, pokiaľ nebude cesty späť“.

Autor: Ronald Ižip

Zverejnenie: Aktuality.sk