„To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo…“ – ešte aj v národnej hymne sa odráža skutočnosť, že Slovensko hralo v Európe vždy iba marginálnu úlohu. To sa však môže už čoskoro zmeniť.

Európa v kríze

V roku 2000 prišli európski byrokrati so skvelým plánom – Lisabonskou stratégiou. Podľa nej mala byť v roku 2010 Európska únia „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete schopnou dosahovať udržateľný ekonomický rast a lepší trh práce“.

V skutočnosti sa však v roku 2010 Európska únia takmer rozpadla pod tlakom problémov masívneho dlhu Grécka a neskôr ostatných periférnych krajín. Čoskoro sa k tomu pripojili problémy európskeho bankového sektora, ktorý si ešte len bude vyžadovať stovky miliárd euro pomoci.

Dlhodobo nízky ekonomický rast splodil sociálne krízy po takmer celej Európe. Následkom sú vnútorné politické krízy členských štátov, ktoré zatiaľ vyvrcholili odchodom Británie z EÚ a výraznými ziskami neštandardných politických strán takmer v každej európskej krajine.

Politické krízy sa prejavujú aj smerom navonok, keď si Európa nevie zadefinovať vzťah s Tureckom či  Ruskom. Ohrozená je dokonca aj európska bezpečnosť, keď si EÚ nevie poradiť s náporom migrantov. Z USA sa ozývajú hlasy, aby sa Európa začala starať o svoju vlastnú bezpečnosť sama.

Jednoducho, Európa nebola v takto hlbokej kríze od druhej svetovej vojny.

Európa potrebuje zmenu

Čo je hlavným dôvodom týchto problémov? Dlhodobá nanútená európska integrácia na spôsob Bruselu.

Brusel zobral vládam, národom či jednotlivcom možnosť robiť to, čo považujú za správne. Ale práve konkurencia je základom progresu. Európa sa musí spájať. Nie nariadeniami, ale vzájomným obchodom a politickými dohodami. Iba tak sa vytvorí dlhodobo udržateľný a stabilný systém.

Brusel si myslí, že zničiť európske národy a vytvoriť jeden národ je cesta k mieru. Európsky byrokrat však nie je boh. Nakoniec dosiahne pravý opak zamýšľaného. Veď vojny v Európe vznikali primárne v dôsledku vzniku veľkých a nedemokratických  štátnych celkov – presne na základe princípu, ktorý Brusel buduje.

A práve v tomto období prichádzajú krajiny V4 s vlastnou politickou iniciatívou. Po odchode Británie sa práve ony môžu stať silnou politickou protiváhou Bruselu. Nemecko a Francúzsko má svoje vlastné problémy a prichádzajúce voľby v budúcom roku. To dáva obrovský priestor na politický rast.

Poľsko už pracuje na návrhu nových európskych dohôd, kde chce odobrať právomoci Bruselu a posilniť postavenie národných štátov. K tejto iniciatíve by sa mohli pridať aj ďalšie severské a východoeurópske krajiny. Mohol by to byť začiatok multipolárnej Európy. Európy, ktorá bude mať perspektívu.

Je čas zmeniť Európu. Slovensko má šancu k tomu prispieť ako nikdy predtým…

V4.fw

Autor: Ronald Ižip

Zverejnenie: Aktuality.sk