Pomaly sa schyľuje ku gréckym voľbám. Predvolebné prieskumy stále nie sú jednoznačné a poukazujú na možnosť, že voľby nevyhrajú strany podporujúce dohodu s Trojkou. S najväčšou pravdepodobnosťou by to znamenalo, že Grécko anuluje svoje predchádzajúce záväzky a eurozónu opustí. Aké budú celkové náklady na jeho odchod a koľko zaplatíme my?
Aj napriek tomu, že našim základným očakávaním je, že väčšinu v novom parlamente získajú strany podporujúce dohodu, je čas sa pozrieť na to, koľko nás Grécko stojí. Grécka ekonomika prakticky nefunguje a krajina žije iba na externej pomoci. Európske inštitúcie a krajiny tak neustále financujú jej prežitie a účet narastá. Preto je dobré sa pozrieť na to, aký veľký je momentálny účet. Budeme vychádzať z údajov banky Nomura.
V prvom rade Grécko dostalo bilaterálnu pomoc od európskych krajín v objeme 52,9 miliardy eura pri jeho prvej záchrane. Slovensko sa odmietlo tejto pomoci zúčastniť. Druhá záchrana Grécka už bola financovaná eurovalom, kde Slovensko prispelo čiastkou €800 miliónov. Lepšie povedané, prispeli sme garanciami v uvedenej výške. Celková pomoc cez euroval bola v objeme 72,9 miliardy euro.
Avšak pokiaľ Grécko nedodrží svoje záväzky, bude musieť eurozónu opustiť, čím vznikne vysoká strata eurosystému. Európska centrálna banka nakúpila veľké množstvo dlhopisov krajiny pri svojom programe SMP, čo by znamenalo, že by dosiahla straty vo veľkosti desiatok miliárd euro. K tomu treba pripočítať aj záväzky systému vyrovnávajúceho platby za obchodné bilancie v rámci eurozóny, kde sú Gréci čistými dlžníkmi. Opustením eurozóny Gréckom by veritelia prišli o svoje pohľadávky. Celkovo by tak európske krajiny stratili z SMP a eurosystému €130 miliárd.
No to nie je všetko. Straty z monetárnej únie sú ešte omnoho väčšie. ECB totiž pomáha gréckym bankám cez facilitu ELA, kedy umožňuje gréckej centrálnej banke požičiavať lokálnym bankám. Táto facilita mala na konci roka hodnotu 43 miliárd, tak ako uvádza priložená tabuľka, no momentálne sa odhaduje pomoc Grécku až vo výške €100 miliárd. Znamená to, že k sume v piatom stĺpci tabuľky by sme mali pripočítať ďalších 50 miliárd euro.
Ak to všetko spočítame, zistíme, že priame potenciálne straty z odchodu Grécka dosahujú pre európsky verejný sektor objem €350 miliárd euro. Euroval je iba malá časť tejto straty, omnoho väčšie straty dosiahneme kvôli angažovanosti ECB.
Čo sa týka Slovenska, jeho potenciálna strata by bola viac ako 2,5 miliardy euro. Ak však počítame s tým, že Grécko by uznalo 20% zo svojich záväzkov, ako to býva pri krachu krajiny bežné, Slovensko by dosiahlo stratu viac ako €2 miliardy. Súčasné zvyšovanie daní a hľadanie prostriedkov v objeme 1,2 miliardy eura na krytie rozpočtu by bolo slabým odvarom toho, čo by našu krajinu čakalo. Peniaze, ktoré doteraz boli iba garanciami, by sa stali okamžite splatnými.
Paradoxom však je, že napriek tomu, že sme Grécku neposkytli bilaterálnu pôžičku, naše potenciálne straty by dosiahli až 3,7% HDP, čo je viac ako priemer eurozóny na úrovni 3,2% HDP. Po Malte, Estónsku a Slovinsku sme krajina s najväčšími stratami v prípade odchodu Grécka. Aj keď zisky z exportu a kapitálové výnosy idú primárne nemeckým bankám, východná Európa platí najviac.
A to hovoríme iba o štátoch. Ak si k tomu pripočítame záväzky Grécka súkromnému sektoru, zvýši sa nám čiastka o ďalších 100 miliárd euro na €450 miliárd. Táto suma je už dvakrát väčšia ako náklady na krach Lehman Brothers, ktorý takmer položil svetový finančný systém. Sme tak skutočne pripravení na krach Grécka?
Autor: Ronald Ižip, TRIM Broker – Obchodovanie na svetových trhoch / Zverejnenie: Zóna obchodníka – Finančné analýzy
