Európsky supervolebný víkend skončil superporážkou všetkého, čo malo akýkoľvek nádych pravicového. V gréckych voľbách získali Noví demokrati o tretinu menej hlasov ako čakali, pričom väčšinu hlasov získali antireformné strany. Vo Francúzsku zvíťazil Hollande, a v Nemecku stratila Merkelová vedenie v ďalšom spolkovom štáte. Väčšinu nemeckých štátov má odteraz v rukách ľavica.
A nebol to iba tento víkend. Nech sa pozrieme na výsledky ostatných volieb, od Slovenska až po Grécko, všade je zrejmé, že Európa sa stáva červenou. Pre tých, ktorí rozumejú ekonómií to môže byť veľkým paradoxom. Európske problémy od jej nekonkurencieschopnosti až po obrovské dlhy spôsobilo práve sociálne zmýšľanie Európanov, ktoré je zhmotnené aj v myslení mnohých pravicových strán. Napriek tomu strata sociálneho zázemia núti mnohých voličov ešte viac sa poohliadnuť po socialistických „istotách“.
Avšak ako história, tak aj rozum nás učia, že socializmus nedokáže poskytnúť žiadne istoty. Resp., jedinou istotou je postupné dusenie ekonomického prostredia a žmýkanie produktívnych subjektov. Mnohé z nich odídu a tí ostatné rezignujú. Väčšia regulácia, vyššie dane a väčšia moc štátu mohla byť pre ekonomiku zvládnuteľná vtedy, keď ekonomika nemala problémy. No teraz, v čase krízy a naakumulovaných dlhov bude rovnaká politika klincom do hrobu európskej ekonomiky.
Prvou fázou európskej politickej radikalizácie bude opätovný vzostup socializmu. Druha fáza bude ešte problematickejšia. Stane sa ňou extrémistický nacionalizmus.
Keď sa nedarí, treba nájsť vinníka. A pri tom, ako budú socialisti ovládať Európu je zrejmé, že dariť sa nebude. Je tak iba otázkou času, kedy sa z marginálnych nacionalistických strán stanú strany jadrové. Stačí sa pozrieť na zisk Le Penovej vo Francúzsku či neonacistického Zlatého úsvitu v Grécku. Ľudia potrebujú nový pohľad na svet a nacionalistické strany im ho rady dajú. A obetný baránok? Euro a eurozóna.
Víťazstvo Hollanda naznačilo, že môže vzniknúť veľké trenie medzi Nemeckom a Francúzskom. Aj keď predpokladáme, že bude veľa nezhôd, obaja politici budú pragmatickí. Hollande potrebuje spraviť zásadné rozhodnutia už do mesiaca od svojho nástupu do prezidentskej funkcie 16. mája. Je pravdepodobné, že bude opatrný, a nebude sa vystavovať prílišným konfliktom. Nemecko-francúzsky mier tak bude po nejakú dobu pretrvávať. S tým, ako rastú volebné neúspechy Merkelovej je zrejmé, že nadchádzajúce nemecké voľby vyhrá SPD a socialisti tak budú pri moci dokonca aj v Nemecku. Jedinou oficiálnou politikou sa tak stane podpora ekonomického rastu pomocou inflácie ECB. To je však ten lepší scenár.
Ten horší scenár je, že prímerie dovtedy nevydrží. Ak sa ekonomická situácia a finančné zdravie európskych bánk rýchlo zhoršia, bude potrebné robiť tvrdé rozhodnutia. Nejednotnosť a neschopnosť dosiahnuť spoločný akčný plán bude mať za následok, že čoraz viac ľudí cítiť zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu. Nacionalistické tendencie budú prudko rásť. Rozpad eurozóny sa každými novými voľbami stane čoraz reálnejšou alternatívou. Európsky socializmus tak nakoniec položí Európu na kolená.
Zdroj: Ronald Ižip – TRIM Broker – Svetové finančné trhy / Zverejnenie: Zóna obchodníka – Finančné analýzy
