O tragédii vo Fukušime sa už moc nehovorí. Japonci si prežili svoju katastrofu a dnes sa zdá, že sa už azda nič horšie nemôže v najbližšom období prihodiť. Čo ale ak to tak nie je a ľudstvo zažije už onedlho pohromu nepredvídateľných rozmerov? Čo by mohlo byť jej spúšťačom? Na prvý pohľad zanedbateľný faktor ako palivové žrde fukušimského reaktoru číslo 4.
Vo februári tohto roku sa vedci vyjadrili, že existuje 70 percentná šanca, že Fukušimu zasiahne v tomto roku zemetrasenie magnitúdy 7,0 a 98 percentná pravdepodobnosť, že sa tak stane počas nasledujúcich troch rokov. Expert na jadrovú energetiku, Arnie Gundersen, vyhlásil, že zemetrasenie takéhoto rozsahu by mohlo spôsobiť kolaps celej štruktúry palivovej nádrže a je preto nevyhnutné, aby sa vyvinulo maximálne ľudské úsilie s cieľom stabilizovať štruktúru týchto palivových ložísk vo štvrtom reaktore. Ďalej dodal, že je to veľmi náročný boj s časom.
Štrukturálna celistvosť zničeného reaktoru už dlho predstavuje medzi expertmi veľkú hrozbu, pretože nefunkčnosť jeho chladiacich palivových nádrží by mohla zapríčiniť katastrofu, ktorá by bola horšia ako roztavenie zvyšných troch reaktorov. Gundersen vysvetľuje, že neexistuje žiadna ochrana v okolí rádioaktívneho paliva v nádržiach. Varuje, že ak by tieto nádrže v reaktore číslo 4 boli zničené následkom zemetrasenia, ľudia by mali opustiť Japonsko a obyvatelia západného pobrežia Spojených štátov a Kanady zatvoriť všetky svoje okná a istý čas ostať vo vnútri. Palivová nádrž číslo 4 zjavne nie je v dobrom stave a vo fukušimskom regióne bolo od ničivého zemetrasenia v marci minulého roku už nespočetné množstvo menších zemetrasení.
Aj japonskí jadroví inžinieri sa zhodujú v tom, že ak by sa objavilo ďalšie zemetrasenie, kolaps štvrtého jadrového reaktora by mohol spustiť ďalšiu reťazovú reakciu. Tento reaktor obsahuje celkovo 1535 palivových žrdí, resp. 460 ton jadrového paliva. Samotná sedem poschodová budova utrpela obrovské škody, ale palivová skladovacia nádrž na treťom a štvrtom poschodí našťastie poškodená nebola. Ak sa však táto nádrž poruší a vyschne, jadrové palivo v jej vnútri sa prehreje a exploduje, čo bude mať za následok obrovské rozptýlenie rádioaktívnych častíc v širokom okolí. Americký jadrový regulačný úrad spoločne s francúzskou jadrovou spoločnosťou Areva už na toto riziko upozorňovali. Správa nezávislej vyšetrovacej komisie z februára tohto roka hovorí, že skladová nádrž štvrtého reaktoru je jednoznačne najslabším článkom pri potenciálnej nukleárnej katastrofe. Najhorší možný scenár prezentovaný japonskou vládou hovorí nielen o kolapse nádrže štvrtého reaktora, ale tiež o rozpade palivových žrdí všetkých ostatných reaktorov elektrárne. Ak by sa takéto niečo stalo, obyvatelia Tokia by museli byť evakuovaní. Bývalý japonský minister dopravy, infraštruktúry a turizmu, Sumio Mabuchi, ktorý bol po zemetrasení vymenovaný za poradcu vtedajšieho premiéra, navrhoval na spodok palivovej nádrže vstreknutie betónu na černobyľský spôsob. Podľa neho, pretože bola do reaktoru pumpovaná morská voda, neporušenosť štruktúry bola sporná. Odstránenie palivových žrdí potrvá tri roky. Otázne je, či to konštrukcia reaktora vydrží tak dlho.
Ak sa stratí zásoba chladiacej kvapaliny, je otázkou najviac niekoľkých hodín predtým ako sa rádioaktívny odpad vznieti. Znamenalo by to, že do prostredia sa priamym spôsobom dostane 135 ton rádioaktivity. Pre Tokio by to bol koniec. V podobnom duchu sa vyjadril aj bývalý poradca OSN, Akio Matsumura. Ten poznamenal, že táto jednotka elektrárne utrpela počas cunami obrovskú škodu – explózia vodíka doslova odstrelila strechu, čím sa stalo vysoko rádioaktívne palivo nechránené voči vonkajším podmienkam. Ak by túto oblasť postihlo ďalšie mučivé zemetrasenie, budova sa s určitosťou zrúti. Vo svojej reči ne ekonomickom fóre v Davose tiež povedal, že takýto incident by vyústil do evakuácie 35 miliónov ľudí v Tokiu, polovica Japonska by ostala „odstrihnutá“ a suverenita štátu ohrozená. Katastrofa takýchto rozmerov je nepredstaviteľná. Súčasná japonská vláda sa príliš o týchto rizikách nezmieňuje, keďže nechce medzi verejnosťou vyvolať paniku, potrebné kroky však musia byť prijaté ihneď. Ak sa palivová nádrž vo štvrtom reaktore totižto poškodí, môže uniknúť toľko radiácie, že ľudská noha nebude môcť vstúpiť na územie Fukušimy minimálne 50 rokov.
Bývalý japonský veľvyslanec v Švajčiarsku, Mitsuhei Murata, nedávno tiež vyjadril veľké obavy ohľadom celej situácie. Ten tiež tvrdí, že ak to poškodená budova reaktoru, s 1535 palivovými žrďami v palivovej nádrži nachádzajúcej sa 30 metrov nad zemským povrchom nevydrží, nielen že to spôsobí uzavretie všetkých šiestich reaktorov, ale ovplyvní to všetky spoločné nádrže obsahujúce 6375 týchto palivových nádrží, ktoré sa nachádzajú približne 50 metrov od štvrtého reaktoru. V oboch prípadoch nie sú rádioaktívne žrde chránené, ale sú vystavené podmienkam vonkajšieho prostredia. To by mohla podľa Muratu spôsobiť globálnu katastrofu, akú sme ešte doposiaľ nezažili. Vo svojich tvrdeniach zašiel až tak ďaleko, že tragédia podobného rozsahu by ľudstvo poznačila na niekoľko storočí. Mario Alvarez, expert na nukleárne elektrárne potvrdzuje, že ak by zemetrasenie alebo iná udalosť spôsobilo vyschnutie nádrže, vypukol by katastrofálny rádiologický požiar, ktorý by obsahoval desaťnásobne vyššiu rádioaktivitu ako černobyľská tragédia. Infraštruktúra potrebná na bezpečné odstránenie tohto materiálu bola zničená rovnako ako pri troch poškodených reaktoroch. Použité jadrové palivo nemôže byť zodvihnuté do vzduchu žeriavom ako by sa jednalo o nejaký rutinný náklad. Aby sa zabránilo vážnej radiácii, požiarom a možným výbuchom, palivo musí byť po celý čas prenášané vo vode a ochranné štíty v suchých sudoch. Keďže takéto niečo sa ešte nikdy nerobilo, aj pre vedcov to predstavuje veľmi rizikovú operáciu v doposiaľ neprebádaných vodách. V palivových nádržiach fukušimskej elektrárne je koncentrácia rádioaktívnych zložiek 85-krát väčšia ako pri černobyľskom incidente. Celkové použité zásoby paliva v reaktoroch Fukušimy obsahujú približne polovicu celkového množstva rádioaktivity vypustenej pri skúškach všetkých atmosférických jadrových zbraní, výbuchu Černobyľu a spracovateľských elektrárňach na celom svete. Reaktory, ktoré boli v prevádzke niekoľko desaťročí, ako tie fukušimské, vygenerovali jedny z najväčších koncentrácií rádioaktivity na zemskom povrchu.
Scenár, na ktorý nikto z nás nechce pomyslieť, by zničil životné prostredie na celom svete. Túto skutočnosť potvrdzujú takmer všetci zaintersovaní v tejto problematike, ktorí hovoria dokonca o otázke ľudského prežitia. Vo svojom liste adresovanom generálnemu sekretárovi OSN, spomínaný Murata píše, že nie je žiadnym zveličením, keď vyhlásime, že osud Japonska a celého sveta závisí od reaktoru číslo 4, čo potvrdzujú aj ostatní experti. Ostáva nám teda už iba dúfať, že nájdeme spôsob ako stabilizovať palivovú nádrž v tomto reaktore.
Zdroj: George Washington – ZeroHedge / Preklad: Peter Margetiny, TRIM Broker – Investovanie na svetových burzách
