Už sme si pomaly mohli zvyknúť, že centrálne banky tlačia bezprecedentné množstvo peňazí, resp. meny. Súvahy prakticky všetkých rozhodujúcich centrálnych bánk dosahujú historické maximá a stále rastú. „Moderné“ podporné mechanizmy, ako napríklad kvantitatívne uvoľňovanie, rozširujú ich bilancie zvyšovaním bankových rezerv.
Kombinovaná veľkosť ôsmich najväčších centrálnych bánk sa za posledných šesť rokov takmer strojnásobila, keď dosahuje viac ako $15 biliónov. Ak vezmeme do úvahy kapitalizáciu svetových akciových trhov vo výške $48 biliónov, dopracujeme sa k záveru, že veľkosť centrálnych bánk dosahuje tretinu hodnoty celosvetového akciového trhu. Pred finančnou krízou v roku 2008, veľkosť súvah týchto ôsmich centrálnych bánk bola menšia ako 15% kapitalizácie akciových trhov a klesala. Vidíme, že za posledné tri roky nám vznikla jedna z najväčších bublín v histórii. Čo je však oveľa horšie je to, že na tejto bubline sú závislé akciové trhy a aj vlády na celom svete. Už takmer berieme ako samozrejmosť, že všetky rozvinuté štáty sú neuveriteľne zadlžené a svoj dlh ešte zvyšujú. Absencia centrálnych bánk najmä pri dopyte po dlhu najproblémovejších krajín bola citeľná. Ekonomiky bez asistencie svojej vlastnej centrálnej banky, napríklad krajiny PIIGS, sa stali najzraniteľnejšími. Každým dňom, keď bola ECB neaktívna, výnosy na dlhopisoch narastali.
Spoločná súvaha ôsmich najväčších centrálnych bánk (v biliónoch dolárov)
Rok 2011 bol pre investorov nepochybne náročným rokom, pretože takmer všetky akcie sa zjavne pohybovali rovnakým smerom. Niekedy sa nám mohlo zdať, že všetky spoločnosti v indexe S&P 500 majú toho istého riaditeľa, ktorý pri všetkých uplatňuje rovnakú stratégiu, čo má za následok vysoký stupeň korelácie aj medzi spoločnosťami, ktoré podnikajú v úplne odlišných oblastiach. Masívne zásahy centrálnych bánk nás de facto vrátili späť k plánovanej ekonomike, s akou sme 40 rokov mali skúsenosti aj my. S tým spoločným šéfom však nie sme až tak ďaleko od pravdy. Firmy v S&P majú spoločného riaditeľa, ktorým je Ben Bernanke, pretože jeho politika ovplyvňuje každého.
Centrálne banky ovládajú trhy spôsobom, aký táto generácia ešte nevidela, resp. aký nevidela žiadna generácia v ľudskej histórii. Dá sa tento vývoj zvrátiť? Ako dokážu centrálne banky stiahnuť bilióny dolárov, ktoré vytlačili bez toho, aby spôsobili na trhoch chaos? Žiaľ, na túto otázku nepozná odpoveď nikto z nás a je stále náročnejšie na ňu prísť, keďže centrálne banky pokračujú v menovej expanzii. Pokiaľ nebude jasne zreteľná exitová stratégia, trhy budú stúpať a klesať podľa kontrakcie, resp. expanzie súvah centrálnych bánk. Za predpokladu, že investori na celom svete to nebudú vnímať ako problém, tak ako boli spokojní aj s rastom cien domov počas sub-prime bubliny, trhy budú rásť. Ak však centrálne banky zájdu príliš ďaleko, rovnako ako to bolo pri hypotekárnej kríze, expanzia ich súvah už viac nebude vnímaná pozitívne a celý sentiment sa razom zmení. Bude sa na ňu skôr hľadieť ako na derivátové cenné papiere CDO kryté sub-prime pôžičkami v čase, keď ceny domov začali padať.
Zlomový bod medzi pohľadom na súvahy centrálnych ako na býčí signál pre rizikové aktíva oproti medvediemu vnímaniu je veľmi ťažké odhadnúť. Ak však vezmeme do úvahy mieru rastu bilancií centrálnych bánk na celom svete, možno už nebudeme musieť čakať, aby sme sa toho momentu dočkali. Jedným z najväčších dnešných rizík je fungovanie finančného trhu na predpoklade neobmedzenej likvidity práve zo strany centrálnych bánk. Súčasné ekonomické teórie však pracujú s výškou úrokov, ktorá sa pohybuje vo výške niekoľkých percent. Terajšia politika nulovej úrokovej miery celú situáciu mení. Žiadna teória nebola odskúšaná pri dlhodobej existencii takýchto nízkych úrokov. Súčasná výnosová krivka dlhopisov je až nebezpečne plochá. I keď boli dlhopisy jedným z najvýnosnejších aktív minulého roka, otázka znie, aký je ich ďalší rastový potenciál vzhľadom k výške úrokových sadzieb? Kto bude kupovať dlhodobé obligácie, keď môže kúpiť menej rizikové krátkodobejšie obligácie s porovnateľným výnosom? Odpoveď je jednoduchá: centrálna banka. Investori budú skôr preferovať hotovosť. Centrálna banka sa bude hlavne usilovať o udržanie status quo, a preto sa tiež nepredpokladá, že by dlhopisy mali výrazne poklesnúť. Plochá krivka so sadzbami blízkymi nule však môže pozastaviť poskytovanie úverov a viesť k spomaleniu ekonomického rastu.
Očakávania investorov sa tento rok moc nelíšia v porovnaní s rokom minulým. Väčšina z nich očakáva stagnáciu, resp. mierny rast akciového trhu. Dnes už mnoho z nás nehľadí na to, kde by boli akciové trhy bez manipulácie centrálnych bánk. Svet bez existencie centrálnych bánk si azda už ani nevieme predstaviť. Avšak ani pád komunistického režimu alebo vzostup nedávnych povstaní v arabských zemiach si nevedel nikto predstaviť, až pokým sa nestali. V čom sa líšia centrálne banky od iného druhú plánovania, ktoré sa snaží riadiť život v dynamickom a komplexnom systéme? Je to jednoduché, v ničom. Spôsob zmýšľania všetkých centrálnych bánk je momentálne rovnaký ako myslenie prevládajúce v bývalom Sovietskom zväze. Ten tiež zamestnával stovky tisíc ľudí, aby vykonávali výskum a vytvárali kalkulácie s cieľom napodobniť cenový systém (relatívne) slobodných západných trhov. Centrálne banky by sa mohli zo zlyhania Sovietskeho zväzu poučiť, avšak to by najprv museli uznať, že sa vybrali podobným smerom. Federálny rezervný systém, ECB a ostatné centrálne banky ešte stále nepochopili, že úroková miera je cena, cena času. Pokusy manipulovať túto cenu sú rovnako deštruktívne ako ktorákoľvek iná vládna cenová kontrola. Jeden systém síce môže vydržať dlhšie ako jeho náprotivok, ale každá bublina nakoniec raz praskne a každé centrálne plánovanie nakoniec zlyhá. V prípade centrálneho bankovníctva to nebude inak.
Zdroj: Bianco Research / Preklad: TRIM Broker – Obchodovanie na svetových burzách / Zdroj zverejnenia: Zóna obchodníka – Finančné správy a analýzy
