Ako sa európski lídri pripravujú na budúco týždňový krízový summit, generálny riaditeľ STRATFOR George Friedman tvrdí, že nemecké odhodlanie ovládnuť obchod môže byť hlavnou príčinou, a že niektoré z menších európskych krajín nemusia byť schopné prežiť bez ochrany.
Colin: Výrobný sektor Číny zažil v novembri kontrakciu po prvýkrát za tri roky. Rusko sa obáva o investičné plány a privatizáciu, a dokonca aj prosperujúca Austrália znížila verejné výdavky, aby zodpovedali príjmovým deficitom, všetci obviňujú spomalenie v zhoršujúcej sa eurozóne. Hlava menového výboru EÚ neustále hovorí o kríze. Poľsko nadáva na Nemecko a hovorí, že by mali preukázať viac vedenia. A kritický summit EÚ je tu už o pár dní. Vitajte v relácii s Georgeom Friedmanom. George, znie to akoby sa toho v skutočnosti moc nezmenilo.
George: No, myslím, že každý je zameraný na finančný krach, no ja sa zaujímam o hlbší problém, a to je myšlienka voľného obchodu. Z môjho pohľadu jedným z problémov, ktoré spôsobili túto finančnú krízu bola skutočnosť, že Európska únia bola vybudovaná okolo druhého najväčšieho exportéra sveta. Skôr než pozitívnu obchodnú bilanciu, periférne krajiny v Európe mali negatívnu obchodnú bilanciu, pretože Nemecko posielalo polovicu vývozu do týchto krajín. Nemecko je na týchto krajinách závislé. Pokiaľ sa tieto krajiny nemôžu stať konkurencieschopnými s Nemeckom, sú neustále zahltené obchodným tokom, ktorý na oplátku povedie k rozvoju ako čiernych trhov, chránených odvetví, tak aj súčasne ku kontrakcii daňových príjmov. Takže každý hovorí o tom, aké bolo absurdné sociálne utrácanie južnej Európy, no iný spôsob ako sa na to pozrieť je, že veľkosť ekonomiky to neumožňuje. Inými slovami, môže Európa pokračovať vo voľnom obchode? Je možné vyriešiť základy finančnej krízy, nerovnováhu medzi výdavkami a veľkosťou ekonomiky, bez nejakej miery ochrany? Musíme si uvedomiť, že Nemci sa vyvinuli v chránenom prostredí. Rovnako tak i Japonci. Číňania dnes v takom prostredí fungujú. Nežijeme vo svete voľného obchodu, alebo aspoň sme v ňom veľmi dlho nežili. Takže skutočnou otázkou v mojej hlave, ktorá sa derie do popredia, nie je finančný problém, ale vyjadrenie základov problému. Či euro prežije alebo nie, je v istých ohľadoch to zaujímavé, no kľúčovou otázkou je, či Európska únia v poňatí otvorených hraníc a voľného obchodu, bude schopná prežiť.
Colin: Samozrejme, existuje pomerne málo skupín, najmä odborové organizácie, ktoré presadzujú ochranu. Ale akonáhle sa touto cestou vydáme, dostaneme sa do niečoho, čo zástancovia voľného trhu nazývajú politika „ožobračenia vášho suseda“.
George: Mám väčší priemyselný závod, hovorí Nemecko. Jedným z dôvodov, že mám tento priemyselný závod je, že som bol schopný ho ochrániť v roku 1950, kedy sa vyvíjal. Chystám sa túto továreň využiť na predaj výrobkov. Musím predať produkty, pretože moja továreň je príliš veľká pre domácu spotrebu. Ak výrobky nepredám, skončím s nezamestnanosťou 15, 20 percent. Takže budem predávať na spôsob “ožobráč svojho suseda”. Neumožním im dočasnú ochranu. Nepovolím im to, čo žiadajú, aby mohli rásť. No, jedným z výsledkov tohto konania bola dnešná finančná kríza. Má to ale aj iné korene. Mám na mysli, že to nie je jediný, ale určite jeden z problémov. Takže argument, že skončíte v obchodnej vojne, môže byť tým prípadom, ale neviem, ako prežije pro-európska elita s politikou, ktorá sa tu rozvíja. Situácia v Európe je pomerne katastrofálna. Máte politickú elitu, ktorá je zasvätená Európe. Politickou elitou nemám na mysli len politikov, ale aj bankárov, myslím tým aj novinárov, a títo sa práve zaviazali k myšlienke, že Európa musí prežiť. A v mnohých krajinách je stredná a nižšia trieda skutočne pod tlakom krízy, čo sa určite nedeje len v Európe, deje sa to v Spojených štátoch a ďalších krajinách, ale v Európe to je obzvlášť intenzívne a obzvlášť citlivé, pretože máte medzi sebou veľmi staré nepriateľstvá. Máte krajiny, ktoré si pamätajú Nemecko iným spôsobom. Mnoho z nich si kladie otázku, či to Nemci robia alebo nerobia pre svoj vlastný záujem a tak ďalej a tak ďalej.
Colin: Áno, a máte poľského ministra zahraničných vecí, ktorý včera zakročil a naznačil, že Nemci boli zahľadení do seba a odkázal im „Vy, Nemci musíte začať viesť“.
George: No, problém je, čo znamená vodcovstvo? A kam zavedú Európu. Nemecko je vo vedúcom postavení, ale záujmy rozličných krajín sú tak odlišné, že Nemci nakoniec majú primárnu zodpovednosť sami za seba. Veľmi sa snažia udržať Európsku úniu na mieste, vrátane umožnenia Grécku neplatiť za ich pôžičky a podobne, pretože sú to práve Nemci, ktorí potrebujú tieto trhy. Pamätajte, že ak Nemci nebudú môcť na tieto trhy vyvážať, zažijú katastrofálnu recesiu, možno až depresiu. Potrebujú funkčnú Európsku úniu. A tak mnoho vecí, ktoré Nemci robia, je navrhnutých tak, aby udržali tento trh nažive. A dalo by sa dokonca tvrdiť, že úverové praktiky Nemecka a iných krajín v posledných troch rokoch – pôžičky, ktoré nemôžu byť splatené – že to všetko bolo navrhnuté predovšetkým pre udržanie dopytu po ich výrobkoch a celého tohto procesu. V tomto bode ste v situácii, kedy to už viac nefunguje. Takže volanie po nemeckom vedení jednoducho stavia Nemcov do pozície, kedy si musia odpovedať na otázku: „Som Nemec alebo Európan?“ A odpoveď znie: „Som Európan, pretože to je v najlepšom záujme Nemecka“.
Colin: Predseda menového výboru EÚ hovorí: „Sme teraz vo veľmi kritickom období“. To sme už samozrejme počuli. Ale krízovým bodom vypadá byť nastávajúci summit 9. decembra.
George: Myslím, že tento krízový bod sme už zažili. Myslím, že rámce držiace Európsku úniu pohromade sa rozplynuli do takého bodu, že už v skutočnosti máte iba súbor národov. Zdá sa mi, že tieto rozhovory, ktoré sa blížia, čelia fundamentálnej otázke. Budú o tom, či ostatné krajiny Európy dajú alebo nedajú určitú mieru suverenity Európskej únii, a to najmä Nemcom a Francúzom, ktorí budú v pozícii umožňujúcej im prísť na ich ministerstvá a dohliadať na mnohé ich činnosti, stanovujúc obmedzenia čo môžu a čo nemôžu. Íri už dali jasne najavo, že s tým nebudú súhlasiť. Neviem koľko vlád by mohlo potenciálne prežiť v Európe, v Taliansku a Grécku, ak by súhlasili s nemeckým návrhom. A to je ten problém. Existujú na to riešenia. Riešenie buď vyžaduje, že tieto periférne krajiny absorbujú masívnu kontrakciu ich životného štandardu alebo/a sa vzdajú suverenity, za ktorú mnohí z nich bojovali, so zachovaním formálneho riadenia. Ale ak nemôžete ovládať váš vnútorný fiškálny život, viete čo v skutočnosti máte? Ak nemáte svoj rozpočet, nemáte svoju vládu. Myslím, že skončíte v situácii, v ktorej je cena za spôsob, akým Nemci požadujú ďalšie fungovanie, príliš vysoká. Paradoxne, práve Nemci sú tí, ktorí si naozaj nemôžu dovoliť nechať to tak. Je to skutočnosť, ktorá sa tu týči a každý sa snaží vyriešiť to, o čom si ja myslím, že je v podstate neriešiteľný problém.
Colin: No, myslím, že by sme mali skončiť s optimistickým scenárom. Centrálne banky, na čele s FEDom, sa rozhodli uľahčiť Európanom a iným zohnať doláre, čo môže odvrátiť krízu na pár dní, alebo tak.
George: Veriteľom poslednej inštancie sú koniec koncov stále Spojené štáty. A to je jedna zo zaujímavých vecí, keď sa pozrieme na medzinárodné rozloženie moci kvôli všetkým úbohým veciam, ktoré sa stali v USA, kvôli všetkým zlým výpočtom, pre všetku neschopnosť, banalitu a všetko ostatné, keď príde na vec boli to práve Američania, na ktorých sa Európa obrátila a tí Američania, ktorí boli schopní poskytnúť nejaké riešenie. Myslím si, že to je dočasné riešenie – nemyslím si, že to v skutku rieši akýkoľvek hlbší problém, ale je to pár aspirínov, ktoré si môžete dať proti tejto horúčke. Nebude to trvať dlho a nemyslím si, že je na to vhodné nadšenie. Omnoho viac ma zaujíma fakt, že nakoniec si Spojené štáty udržali svoju pozíciu, múdro alebo nie, veriteľa poslednej inštancie a tým, ako peniaze tečú do Spojených štátov ako do bezpečia, rovnako aj USA má možnosť opýtať sa túto otázku. Či je to rozumné alebo nie, to je už iná vec, ktorá sa prihodila na to, aby nám povedala ako tento svet funguje.
Zdroj: Stratfor / Preklad: Jaro Jurči
