Prečo stúpala cena ropy a zemného plynu väčšinu času v posledných rokoch – a prečo, aj napriek nedávnemu cenovému poklesu, očakáva veľké množstvo analytikov ich rast aj v budúcnosti? Dôvod je jednoduchý a (nielen) pri komoditách rozhodujúci: ponuka a dopyt. Na strane dopytu nakupuje stále viac ľudí väčšie množstvá ropy a sú ochotní za ňu platiť vyššie ceny – či už táto ropa poháňa elektrický generátor v Číne, prvé auto mladého páru v Indii alebo traktor v Brazílii. Avšak na strane ponuky producenti nedokážu udržať krok s dopytom i napriek „pôvabu“ vysokých ziskov.
Prečo je tomu tak? Rozšírený názor hovorí o tom, že prichádzame o ropu. Napríklad bývalý prezidentský kandidát USA, Al Gore tvrdí, že cena ropy rastie, pretože ropa je rýchlo sa vyčerpávajúci zdroj, ktorý nemôže uspokojiť rýchlo sa zvyšujúci dopyt na celom svete. Je to skutočne pravda?
Ponuka ropy na trhu v ktoromkoľvek čase predstavuje množstvo, ktoré môže byť vyprodukované so ziskom pri danej cene, čo záleží na troch faktoroch: základných materiáloch v zemskom povrchu, stave priemyselných technológií a na slobodnej ťažbe ropy v ropnom priemysle.
Medzičasom, technológie dramaticky zvýšili schopnosť objaviť ropné ložiská, ťažiť a rafinovať ropu zo zemského povrchu. Kedysi sa jediná použiteľná ropa nachádzala v pennsylvánskej plytčine, ale v posledných desaťročiach zaznamenalo ľudstvo obrovský pokrok vo výskume, produkcii a rafinácii a v súčasnosti môžeme ťažiť ropu v arktickej oblasti, vzdialených púšťach a niekoľko kilometrov pod oceánom. A neťažíme už viac iba tradičné, dobre dostupné ropné polia, ale taktiež hustejšiu ropu, ropu z ropných pieskov alebo bridlíc. A čo je ešte dôležitejšie, moderné ťažobné techniky znamenali, že oveľa väčšie množstvo ropy sa dá z konkrétneho ropného poľa vyťažiť – z historických úrovní vo výške 10% sme sa dopracovali k súčasným 60% a najnovšie technológie znamenajú, že dokážeme zmeniť zemný plyn a uhlie na ropu.
Napriek tomu, že naša civilizácia skonzumovala jeden bilión barelov ropy, množstvo dostupnej ropy nikdy nebolo väčšie. Konsenzus medzi geológmi potvrdzuje, že existuje približne 10 biliónov barelov ropy a ešte približne pred 100 rokmi sa odhadovalo, že len 10% z tohto množstva sa dá vyťažiť, avšak zlepšené technológie umožnili, že dokážeme extrahovať zhruba 35%, čo je ďalších 2,5 bilióna barelov. A to ešte neberieme do úvahy zdroje ako ropné piesky.
To boli zatiaľ dobré správy. Zlá správa je tá, že akákoľvek nová technológia, ktorá by mohla viesť k ropnej „prosperite“ je spomaľovaná alebo stopnutá vládami na celom svete. Všetka technológia a potenciálne surovinové zdroje sú nám nanič, ak producenti ropy nemôžu slobodne ťažiť a inkasovať zisk. Celý ropný priemysel vznikol v čase, kedy spoločnosť akceptovala vlastnícke práva a oceňovala hodnoty pokroku. Nanešťastie, dnešné vlády majú moc prekaziť takmer akýkoľvek projekt. Veľké tlaky sú na vlády vyvíjané aj zo strany environmentalistov. Počas posledných desaťročí environmentalisti demonštrovali obrovský odpor voči všetkým formám technologického rozvoja v ťažbe ropy. A ich vplyv zožal úspech, keďže jedna tretina americkej pôdy bola vládou znárodnená. Americká vláda odďaľovala 5 rokov a takmer úplne zastavila objavenie najväčšieho ropného ložiska v USA v histórii, Prudhoe Bay, čo malo za následok stratu 2 miliónov barelov ropy denne, ktorá bola veľmi potrebná počas energetickej krízy v USA v roku 1973. Vláda takisto uspela v zakázaní ťažby ropy aj v niektorých arktických oblastiach a v bohatých ropných náleziskách na Aljaške. Rovnako zakázala ťažbu na polovici územia Mexického zálivu a v iných kontinentálnych územiach, čím sme podľa viacerých expertov prišli o viac ako sto miliárd barelov.
Environmentalisti sa taktiež stavajú proti technológiám, ktoré sú potrebné pri ťažbe ropy v kanadských ropných pieskoch, ktoré obsahujú stovky miliárd barelov ropy. Hydraulické štiepenie, ktoré je kľúčové pri získaní zemného plynu a ropy z bridlíc, je tiež proti srsti rôznych environmentálnych skupín, ktoré tvrdia, že disponujú vedeckými dôkazmi, že tento proces môže kontaminovať podzemnú vodu. Riešenie? Zakážte akúkoľvek novú technológiu.
Proces premeny uhlia na likvidné palivá je v USA jednoducho zakázaný kvôli emisiám CO2 a Čína medzitým mení uhlie na ropu pri náklade $45 za barel.
Žiaľ, medzinárodná ťažba ropy je vo všeobecnosti ešte menej slobodná ako produkcia v USA. Drvivá väčšina svetovej ropy je často znárodnená spoločnostiam, ktoré objavia ložisko a uvedú ho do prevádzky. Preto namiesto toho, aby sa uzatvárali kontrakty medzi súkromnými entitami, rozhodnutia týkajúce sa ťažby ropy sú väčšinou uskutočňované despotickými organizáciami ako napríklad OPEC.
Celý svet stoji pred rozhodnutím, či chceme mať dostupnú prenosnú energiu, ktorú ropa poskytuje. Ak áno, potrebujeme energetickú politiku, ktorá si cení slobodu v ropnom priemysle a túto slobodu obhajuje aj vo všetkých ostatných aspektoch spoločnosti.
Zdroj: Alex Epstein, Preklad: TRIM Broker, Peter Margetiny
