Európsky menový systém má veľké problémy. Európsky samit, ktorý sa uskutočnil 21.júla s cieľom vyriešiť problémy Grécka, nevyriešil podstatu problémov, ale len za veľa peňazí daňových poplatníkov zamietol problém tejto jednej krajiny na chvíľu pod koberec. Za rohom však už číhajú dlhové problémy ďalších krajín zo skupiny PIIGS. Problémom Európy je, že obrovské vládne dlhy ohrozujú nielen jednotlivé zadlžené štáty, ale vďaka prepojenosti ekonomík si žiadna krajina nemôže byť istá dopadmi bankrotu jednej krajiny na vlastnú ekonomiku. Problémom sú toxické aktíva v podobe vládnych dlhopisov zle hospodáriacich krajín (predovšetkým PIIGS), ktoré majú vo svojom portfóliu komerčné banky a iné finančné inštitúcie (napr. investičné fondy). Keďže podniková sféra je v Európe závislá z hľadiska finančných zdrojov na bankovom sektore, tak problémy bánk by sa čiastočne premietli aj do podnikateľského sektora v podobe horšej dostupnosti finančných zdrojov.
Vývoj ekonomických indikátorov krajín EÚ jasne ukazuje, že politické elity nie sú schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať. Vlády európskych krajín sa postarali o to, že každý obyvateľ v EÚ bol, podľa údajov Eurostatu, ku koncu roku 2010 zaťažený vládnym dlhom vo výške 19613 euro. V roku 2000 to bolo len 11800 euro. Najviac zadlženými boli obyvatelia Írska (33142 euro) a najmenej Estónska (710 euro). Slováci mali dlh vo výške 4977 euro, ale aj ten stále rastie. Lepší dôkaz zlého hospodárenia a zároveň amorálnosti vlád, ktoré si kupovali hlasy voličov za ich peniaze asi ťažko nájdeme. Vďaka vládam sa ľudia stávajú nevoľníkmi vo vlastných krajinách. Alarmujúce je, že uvedenú situáciu chcú politici riešiť presne takými istými metódami, ktorými doviedli obyvateľov EÚ do tohto marazmu. Politické elity chcú minimalizovať straty súkromných veriteľov a záväzok splatiť dlhy previesť na obyvateľov EÚ v podobe daňovej záťaže. K tomu má smerovať nielen posilnenie eurovalu s cieľom vytvorenia európskeho menového fondu, ale aj zámer posilniť úlohu Bruselu smerom k vytvoreniu fiškálnej únie. Výsledkom budú ďalšie dane, viac nezmyselnej regulácie a väčšie plytvanie.
Ak by politici mali skutočný záujem na riešení situácie v prospech obyvateľov EÚ, s cieľom zabezpečiť stabilnú prosperitu, postupovali by tak, aby odstránili príčiny a nie aby zastierali prejavy. Skutočná príčina existujúcich problémov spočíva v chorom finančnom systéme, ktorý funguje na zlých, amorálnych princípoch. Súčasné peniaze nie sú kryté statkami, ale len stále rastúcimi dlhmi. Je to pyramídová hra realizovaná v réžii hlavných aktérov, ktorými sú banky, centrálne banky a vlády. Tieto tri skupiny využívajú pyramídovú hru založenú na frakčnom bankovníctve a ničím nekrytých papierových peniazoch vo svoj prospech a v prospech spriaznených skupín. Frakčné bankovníctvo je vo svojej podstate podvodné jednanie, ktoré by však nemohlo byť uskutočňované bez posvätenia zo strany vlád. Papierové, ničím nekryté peniaze, sú zase veľmi výhodné pre vlády, pretože umožňujú vládam uskutočňovať nezmyselné deficitné financovanie s minimálnymi problémami. Prax ukazuje, že finančný systém založený na ničím nekrytých papierových peniazoch a frakčnom bankovníctve smeruje ku kolapsu. V tej súvislosti však netreba podceniť riziko závažných sociálnych nepokojov či ozbrojených konfliktov.
Pre zabezpečenie stabilného rozvoja krajín by bolo ideálne čo najskôr vypracovať stratégiu prechodu na skutočné peniaze (zlato) spojenú s nápravou bankovníctva. V rámci slobodného bankovníctva (bez existencie centrálnych bánk) by malo fungovať oddelene investičné bankovníctvo a depozitné, fungujúce na princípe 100% rezerv. Jedine takýto systém môže vytvoriť podmienky pre maximálne využitie tvorivého potenciálu slobodného človeka. Náznaky krokov smerujúcich k takémuto riešeniu možno vidieť v snahe anglických zákonodarcov Carswella a Bakera ( Financial Services /Regulation of Deposits and Lending/ Bill ) ako aj Švajčiarov, ktorí na návrh najväčšej strany SVP (Schweizerische Volkspartei ) majú diskutovať v parlamente o vytvorení zlatého franku. Aj slovenský plán B by mal byť postavený na uvedených zásadách.
Rudolf Požgay 25.7.2011
