Spravme poriadok s politickými mýtmi. Fašizmus a komunizmus stoja na rovnakej strane politického spektra. Rozdiel je iba v tom, kto je ich nepriateľ. Pokiaľ vláde dáme moc, vždy bude iba rásť a skončí ako totalitárna. Je čas vrátiť sa ku skutočným hodnotám…
Zoznam ďalších videí nájdete tu (všetky obsahujú slovenské titulky):
- Úvod k individualizmu a kolektivizmu
- Pôvod a povaha ľudských práv
- Nadvláda skupiny
- Nátlak vs. sloboda
- Rovnosť a nerovnosť pred zákonom
- Správna rola štátu (súčasné video)
Nastal čas skoncovať so zmätočnými definíciami, ilúziami protikladov a s mýtom, že svet je príliš komplikovaný, aby sme mu dokázali porozumieť. Všetky tieto záležitosti sú oveľa jednoduchšie, ako by sme si mysleli.
Existuje postoj kolektivizmu a postoj individualizmu. Zaoberali sme sa už skutočným pôvodom ľudských práv, falošnou predstavou o nadvláde skupiny, nemorálnosťou používať nátlak a rovnosťou pred zákonom. Ale musíme ešte zodpovedať jednu podstatnú otázku. Aká je správna úloha vlády?
Kolektivisti hovoria, že správna úloha vlády by mala byť pozitívna, štát by mal zastávať aktívnu úlohu vo všetkých aspektoch ľudského života, mal by byť agresívnym vodcom, ktorý sa o nás stará. Mal by byť obrovským organizátorom spoločnosti. Individualisti veria, že správna úloha vlády je negatívna a obranná. Vláda by sa o nás nemala starať, ale ochraňovať nás, pretože ak je štátu pridelená moc starať sa niektoré skupiny, potom musí byť štát schopný znevýhodňovať iných. A ak je mu raz takáto právomoc udelená, existujú tí, ktorí ju budú chcieť využiť vo svoj prospech. Takéto niečo vždy vedie k legalizácii kradnutia a strate slobody. Ak je vláda dostatočne silná na to, aby nám dala všetko čo chceme, potom je taktiež dostatočne mocná, aby nám vzala všetko čo máme. Preto patrí medzi správne úlohy vlády ochrana života, slobody a majetku svojich občanov. A nič viac.
Dnes veľakrát počujeme o rozdieloch medzi ľavičiarmi a pravičiarmi, ale čo v skutočnosti tieto výrazy znamenajú? Uviedli sme, že komunisti a socialisti sú extrémnou ľavicou a nacisti, spoločne s fašistami extrémnou pravicou. Teraz máme obraz dvoch silných ideologických konceptov, ktoré sú postavené proti sebe. Vytvára sa dojem, že sú pravým opakom.
Ale aký je medzi nimi rozdiel? Vôbec nie sú protichodné. Sú rovnaké. Insígnie môžu byť rozdielne, ale keď analyzujete komunizmus a nacizmus, oboje zosobňujú princípy socializmu. U komunistov je jasné, že stelesňujú socializmus a nacistické hnutie v Nemecku sa v skutočnosti volalo Národnosocialistická strana. Komunisti veria v medzinárodný socializmus, zatiaľ čo nacisti obhajujú národný socializmus. Komunisti podporujú nenávisť a konflikty medzi jednotlivými spoločenskými triedami, aby podnietili lojálnosť a slepú dôveru svojich prívržencov a nacisti zas používajú rasovú neznášanlivosť a rasové konflikty, aby splnili rovnaký cieľ. Okrem toho nejestvuje žiaden rozdiel medzi komunizmom a nacizmom. Obidve ideológie sú kolektivistickým princípom a pritom stále tvrdíme, že sa nachádzajú na opačnom konci spektra.
Existuje iba jeden prístup, ktorý dáva zmysel pri vytvorení politického spektra. Na jednom konci žiadna vláda a na druhom stopercentná vláda. Teraz máme niečo, čomu môžeme porozumieť. Tí, ktorí veria v nulovú vládu sú anarchistami, a tí, ktorí veria v úplnú vládu sú totalisti. Podľa tejto definície sa komunisti aj nacisti nachádzajú na rovnakom konci. Obe ideológie sú totalitné. Prečo? Pretože sú založené na modeli kolektivizmu. Komunizmus, nacizmus, fašizmus a socializmus inklinujú k stále väčšej a väčšej vláde, pretože to je logické vyústenie ich spoločnej ideológie.
Podľa kolektivizmu sú všetky problémy zodpovednosťou štátu a štát ich musí aj vyriešiť. Čím viac problémov máme, tým silnejší musí byť aj štát. Ak akceptujete princíp, že vláda musí vyriešiť problémy spoločnosti, dostávate sa na šikmú plochu a nezastavíte sa pokiaľ neprídete až na koniec, kde čaká totalitná vláda. Bez ohľadu ako ho pomenujete, bez ohľadu na to, akú nálepku mu dáte, aby znel inak a „moderne“, kolektivizmus je totalitarizmus.
V skutočnosti je koncept politického spektra znázornený rovnou čiarou, tak trochu zavádzajúci. Popravde, je to kruh. Môžete vziať rovnú čiaru s úplnou vládou na jednej strane a nulovou vládou na strane druhej, ohnúť ju a umiestniť oba konce na vrchu. Teraz sme získali kruh, pretože podľa anarchie, kde neexistuje žiadna vláda, pravidlá tvoria tí s najtvrdšími päsťami a najsilnejšími zbraňami. A tak sa dostaneme od nulovej vlády k totalitarizmu rýchlosťou blesku. Stretávajú sa na vrchole. Ak teda uvažujeme o takomto kruhu, jediným logickým miestom, kde by sme sa mali nachádzať je niekde uprostred spomenutých extrémov. Prirodzene, potrebujeme spoločenskú a politickú organizovanosť, avšak tá musí byť vybudovaná podľa princípov individualizmu a ideológie, čo možno najmenšej vlády, naproti kolektivizmu, ktorí obhajuje opačnú stranu spektra s čo možno najväčšou vládou.
Najlepšia je vláda, ktorá vládne najmenej.
Zdroj: Edward Griffin, Preklad TRIM Broker (Peter Margetiny)
